Doba sedítková

Kedysi som si myslela, že sedadlá v lietadle sú pohodlné. Nemala som najmenší problém presedieť dvojhodinový let a ešte si ho aj užiť. Odkedy som však do svojho života vniesla viac pohybu, lietanie už vôbec pohodlné nie je. Práve naopak – mrvím sa v sedadle, akoby som sedela v mravenisku. Čo sa vlastne zmenilo?

O sedení som hovorila už predtým v tomto článku a pozrela sa trochu bližšie na dva problémy moderného sedenia – koľko a ako. Jednoducho sedíme príliš veľa a zle.

Dnes sa chcem bližšie pozrieť na to, prečo vlastne sedíme zle. A jedným z hlavných dôvodov sú „sedítka“.

Pocit pohodlia a bezpečia

Skúste si všimnúť, ako vyzerajú všetky tie rôzne sedítka, ktoré nás denne obklopujú prakticky od narodenia. Kreslá, pohovky, sedadlá v autách, autobusoch, lietadlách, autosedačky pre deti, sedátka pre bábätká, kočíky, kancelárske kreslá,…

Všetky našim zadkom vychádzajú v ústrety, teda majú takmer rovnakú výšku. Väčšina má mäkké, zaklonené operadlá, aby sme sa mohli naozaj rozvaliť. Sedadlo je mäkké a často sa mierne skláňa dozadu.

Všetky tieto sedítka nám vnucujú určitú polohu. Sedítko podopiera celé naše telo, chrbát je zaoblený, panva podsadená. Sme tak trochu stočení do klbka. A obvykle je nám tak dobre.

Stočení do klbka

Vedeli ste, že aktivácia flexorov v tele, čiže svalov, ktoré nás stáčajú do klbka, je inštinktívnou reakciou na nebezpečenstvo a stres? Ponúka výhody v prípade útoku, úteku aj pádu. Pokiaľ ide o mentálny a emocionálny stres, tak tam výhody síce nie sú, ale cítime sa v tejto polohe bezpečnejšie. Nikdy však nemala byť polohou, v ktorej trávime väčšinu svojho bdelého života.

Možno práve tam to začalo. Možno výrobcovia sedítok postupne prišli na to, že ľudia toto chcú. To bezpečie. Ktovie. Ale nech už sa to stalo akokoľvek, takmer všetky moderné, ergonomické, ultrapohodlné sedítka nás imobilizujú v tejto polohe – aspoň trošku stočených.

Bez možnosti voľby neexistuje sloboda

Aký domov, taký deň

To, čo cez deň robíme, je silne ovplyvnené tým, akými vecami sa obklopujeme. Robiť rozhodnutia je namáhavé, a tých rozhodnutí musíme denne urobiť množstvo. Veľa malých – čo si oblečiem, ktorý jogurt kúpim, čo na večeru, čo vybrať na Netflixe – a množstvo aj tých väčších a dôležitejších.

Je len prirodzené, že nám ani nenapadne pridať k tomu rozhodnutie, kam si sadnúť. Jednoducho si sadneme na najbližšie sedítko. Je to jednoduché a pohodlné.

Skoro všetky sedítka sú dnes prakticky rovnaké. Vnucujú nám tú istú polohu. A naschvál používam slovo vnucujú, pretože sedieť v nich hocijako inak, než naklonení dozadu a so zaobleným chrbtom, je buď nemožné, alebo neprimerane namáhavé.

A tak nám naše sedítka berú možnosť voľby.

Telo zviazané zvykom

Nakoniec si telo zvykne. Je na zvykanie si tak trochu expert. Po čase sa svaly prispôsobia polohe, v ktorej trávime veľa času, až nakoniec pre nás ostatné polohy prestanú byť pohodlné, a niektoré neskôr aj možné.

Tieto „pohodlné“ sedítka sú zrazu jediným spôsobom, ako môžeme pohodlne sedieť. A tak sa dostávame do začarovaného kruhu.

Na začiatku je väzením len sedítko, potom je väzením naše vlastné telo, ktoré sa dobre cíti len v cele obľúbeného sedítka.

Ale ľudské telo potrebuje pohyb, aby správne fungovalo. Potrebuje mať možnosti, aby sa vyrovnalo s výzvami prostredia. Potrebuje byť schopné sa hýbať. Sme dynamické bytosti. Rovnováhu (každého druhu) nie tak udržiavame, ako sa k nej neustále vraciame. A to vyžaduje pohyb.

A práve pohyb mi chýbal, keď som si odvykla od sedítok, a zrazu sa po dlhej dobe ocitla v lietadle. Napospas sedítku. Chýbali mi možnosti a sloboda pohybu.

Najľahším spôsobom, ako sedieť lepšie, je obklopiť sa vecami, ktoré nás nabádajú k lepšiemu sedeniu. A vyhýbať sa sedítkam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *